Význam výživy pre zdravý životný štýl

[Celkovo: 1   Average: 5/5]

Jedlo, príjem potravy, stravovanie je výsostne príjemnou záležitosťou v živote človeka. Jedlom neuspokojujeme iba hlad, ale dodávame telu dôležité životu potrebné látky k udržaniu optimálneho zdravia a výkonnosti. Potrava je významným vkladom do celkového zdravia, ktorý sa prospešne zužitkuje. Je nutné starať sa o svoje zdravie včas, preventívne, aby sa oň  nemuseli starať lekári.

Výživa a celkovo životný štýl má vplyv na náš vzhľad, a tiež na to, ako sa cítime a aká je celková kvalita nášho života. Racionálny výber potravín v jednotlivých obdobiach veku človeka môže výrazne znížiť riziko výskytu určitých ochorení, ako je obezita, infarkt, hypertenzia, cukrovka, určité typy rakoviny a osteoporóza.

Dodržiavanie určitej pravidelnosti v stravovaní je dôležité hlavne pre deti, adolescentov, tehotné ženy, staršie osoby, ale rovnako aj športovcov či inak cvičiacich jedincov. Vyváženosť v strave zabezpečuje dostatočný, ale nie nadmerný príjem všetkých výživných látok. Pri dodržiavaní princípu vyváženosti a striedmosti môže každá potravina tvoriť dôležitú súčasť zdravia človeka.

História vývoja ľudskej výživy

Pôvod človeka z hľadiska anatomického vedie k primátom, ktorí sa spočiatku živili hmyzom, drobnými živočíchmi a možno aj do určitej miery rastlinnými produktmi. Zástancovia vegetariánskej stravy sa domnievajú, že živočíšny predchodca človeka sa stravoval iba rastlinnou potravou, ale anatómia tráviacich orgánov archeologických nálezov svedčí o zmiešanej strave. Keď sa na územie súčasnej Európy presídlil v staršej dobe kamenej Homo sapiens neanderthalensis a neskoršie Homo sapiens sapiens, nastala doba ľadová. Rastlinná potrava bola v tomto období menej dostupná a preto sa človek zameral hlavne na lov zvierat. V mladšej dobe kamennej došlo k zmene vo výžive človeka v dôsledku jeho premeny z lovca na pastiera. Neskôr, keď začal natrvalo osídľovať určité územia, s prechodom na chov zvierat a pestovanie plodín, zabezpečil si pravidelný prísun potravy rastlinného aj živočíšneho pôvodu, čo zlepšilo výživovú situáciu aj zdravotný stav jedincov. Pre stredomorské staroveké národy boli základom stravy potraviny rastlinného pôvodu a v menšej miere ryby a mliečne výrobky. Mäso úžitkových zvierat bolo vzácnejšie a preto dostupné iba pre majetnejšie vrstvy. Základ stravy germánskych, keltských a slovanských kmeňov v Strednej Európe tvorili obilniny, strukoviny, okopaniny a zelenina. Živočíšne produkty z chovu domácich zvierat dopĺňali lovením zvery a vtákov. Venovali sa aj chovu včiel. Stredoveká spoločnosť, rozdelená na triedu šľachticov, bohatých mešťanov a triedu poddaných, sa vyznačuje aj rozdielmi v stravovaní. Kým pre bohatšie vrstvy je typický dostatok potravín, vrátane mäsa, chudobné vrstvy sa živili prevažne rastlinnou potravou. K výraznému zlepšeniu výživy došlo na území Strednej Európy v období osvietenectva a nastávajúceho kapitalizmu. Zlepšenie agrotechniky a prenikanie rôznych nových plodín z  krajín (koloniálne krajiny, Amerika, Čína, Rusko) zvýšili životnú úroveň na dedinách a hlavne v mestách, predovšetkým u zámožnejších mešťanov. Stravovanie mestskej chudoby, ktorá sa prudko rozrástla s nástupom priemyselnej revolúcie, bolo však oveľa jednotvárnejšie a energeticky slabšie ako u ľudí žijúcich na dedine.

Pridaj komentár